Tašky a vrecká z plastu majú bezpochyby množstvo výhod. Sú ľahké, pevné, široko využiteľné a cenovo veľmi dostupné. Tiež sa stretávame s názormi, že každý má právo zvoliť si typ obalu, v ktorom si odnesie nákup, či potraviny zabalené. Ale každá minca má dve strany. Je nutné si uvedomiť dopady spojené s používaním týchto produktov, ktoré sa stali fenoménom súčasnej doby, tiež environmentálnym problémom globálnych rozmerov.
Devastácia podmorského sveta
Používanie plastových vreciek a obalov dopadá na všetky zvieracie druhy naprieč kontinentmi, ale tie, ktoré žijú v mori, bývajú ohrozené najviac. Ľudia každoročne spláchnu do mora viac ako 8 miliónov ton plastov – 80 % pochádza z pobrežia, zbytok má na svedomí lodná doprava. Plastové fľaše, obaly, vrecia, tesnenia alebo rybárske siete sú unášané morskými prúdmi a rozomlievajú sa na menšie kusy. Na kladine oceánov sa následne zhlukujú a vytvárajú plávajúce plastové ostrovy. Ryby a ďalšie morské živočíchy si často zamieňajú plastové čiastočky za potravu, vzhľadom k tomu, že obsahujú zbytky skutočného jedla, prípadne čisto kvôli podobnosti s ich korisťou. Požitie týchto predmetov vedie k pomalej a bolestivej smrti týchto živočíchov. Plasty sa potom vďaka potravinovému reťazcu dostávajú do diel iných živočíchov, napríklad vtákov, ktorí sa živa rybami.
Neudržateľné náklady
Plastové vrecká a tašky vydržia stovky rokov, kým sa v prírode biologicky rozložia. Faktom zostáva, že väčšina z nich je použitá iba jeden krát a následne sú vyhodené. Mnoho z nich skončí na skládkach, ale mnoho z nich ostáva v prírode. Okrem masívneho zaplavovania planéty plastovým odpadom sú tu aj vysoké verejné výdavky – vlády krajín vynakladajú stovky miliónov na aktivity spojené s likvidáciou plastového odpadu. Plastové vrecká sa nám možno zdajú lacné pri pokladni v supermarkete, ale ich cena je v skutočnosti omnoho vyššia.
Plytvanie prírodnými zdrojmi
Výroba plastových vreciek je energeticky náročný proces, ktorý zahŕňa vypustenie veľkého množstva škodlivých emisií do atmosféry. Dôsledkom je zhoršujúca sa kvalita vzduchu a zároveň ide o príklad plytvania prírodnými zdrojmi. Všeobecne sa udáva, že k výrobe plastovej tašky či vrecka s polyetylénu (PET, LDPE, resp. HDPE) je vzhľadom k ich hmotnosti potrebné približne dvojnásobné množstvo ropy (napr. na výrobu pevnejšieho mikroténového vrecka vážiaceho 4 gramy je potrebných 8 gramov ropy a pri spálení sa uvoľní okolo 25 gramov CO2. K výrobe desiatich plastových tašiek vážiacich 500 g je teda potrebný 1 kg ropy a pri ich spálení sa do ovzdušia dostane cca 3 kg CO2).
Papierové vrecká a tašky
Papierové vrecká sú vyrábané s obnoviteľných zdrojov, sú ľahšie recyklovateľné a biologicky rozložiteľné v omnoho kratšej dobe ako plastové tašky a vrecká. Ich dopad na životné prostredie, ekosystém a organizmy je neporovnateľný nižší.
Zaujímavosti
- papier sa rozloží priemerne za 4 mesiace v závislosti na prostredí a prírodných podmienkach, igelitová taška (PVC) sa rozloží za 30 rokov, PET fľaša za 70 rokov, polystyrénový obal nikdy
- v Európskej únii sa každoročne spotrebuje 100 miliárd plastových vreciek
- priemerne každý Európan spotrebuje 200 plastových tašiek ročne
- 89% plastových tašiek sa v EÚ použije iba jeden krát
Aké vrecká a tašky používate vy? Keď budete postavený pred voľbu, či zvoliť papier alebo plast, majte na mysli tieto fakty.
http://www.denik.cz/ekonomika/konec-igelitek-sacky-na-pecivo-zustanou-20150429.html